Predsedníčky MO Bratislava (po roku 1990)

1.  Ľuba Pavlovičová Baková


1990 – 1995: 
Ľuba Pavlovičová – Baková (*18. marec 1924, Turčianska Štiavnička – † 27. august 1998, Bratislava)

Narodila sa 18. marca 1924 v Turčianskej Štiavničke, ale vyrastala v Köbölkúte (dnes Gbelce), kde jej otec pôsobil ako notár a spolu s jej mamou aj ako zapálení matičiari a živeniari. V roku 1943 zmaturovala na Dievčenskom gymnáziu Karola Kuzmányho v Banskej Bystrici. Potom na prianie rodičov začala študovať medicínu, neskôr spravila diferenčné skúšky na Filozofickú fakultu – odbor hudobná veda a francúzština (etnomuzikológia, ktorou bola nadšená, sa nedala študovať samostatne, ale len ako súčasť hudobnej vedy). Od roku 1948 pôsobila v národopisnej skupine Živeny, kde bola speváčkou a tanečníčkou. Pre túto skupinu vymyslela i názov Lúčnica, pod ktorým sa zo skupiny stalo významné folklórne teleso, obdivované priaznivcami na celom svete. Spolupracovala s Československým rozhlasom (najskôr externe ako speváčka spolu s Jankou Guzovou a hudobným skladateľom Jankom Matuškom, neskôr ako interná redaktorka Redakcie ľudovej hudby, venujúca sa zberateľskej, výskumnej a programovo-tvorivej práci). Pre spoluprácu s rozhlasom vytvorila spevácku skupinu Žnica. V roku 1948 spolupracovala s Karolom L. Zacharom na scénickom folkloristickom pásme „Rok na dedine“, ktoré uvádzalo Slovenské národné divadlo. Spolu s Tiborom Andrašovanom ho neskôr hudobne upravila aj pre televízny film. V Slovenskej televízii pracovala v Hlavnej redakcii literárno – dramatického vysielania, v Skupine pre ľudovú kultúru. Bola autorkou mnohých televíznych dramatizácií, rozhlasových hier a pásiem z oblasti ľudovej kultúry. Spolupracovala s divadlami, ústrednými, krajskými a okresnými osvetovými zariadeniami, bola členkou odborných porôt folklórnych festivalov. Zostavila aj spevníček ľudových piesní. Dve handrové bábiky vo vyšívaných krojoch, ktoré dostala ako dieťa, ju podnietili vytvoriť súbor 102 bábik – každú v inom sviatočnom slovenskom ženskom kroji. Táto zbierka bábik putovala po mnohých výstavách v Bratislave, Prahe, dokonca bola i súčasťou prezentácie Slovenska na Univerziáde 1987 vo Vysokých Tatrách.

So Živenou bola spätá už od detstva. Jej mama, zapálená Živeniarka, ju brávala už ako dieťa nielen na podujatia, ale i na stretnutia s významnou susedkou Teréziou Vansovou, funkcionárkou Živeny, zakladateľkou ženského časopisu Dennica, podporovateľkou ochotníckeho divadla a etnografkou. V Bratislave sa ako vysokoškolská študentka zapojila do práce Živeny pod vedením Anny Jesenskej. Keď ju Hana Zelinová v decembri 1989 oslovila s ponukou obnovenia Živeny, pustila sa všetkými silami do práce. Prvé schôdzky sa odohrávali v jej byte v centre mesta, oslovovala priateľky doma i v zahraničí, aby sa pridali do ožívajúcej Živeny. Príspevky na činnosť Živeny získavala nielen na Slovensku, ale aj od Slovákov, žijúcich v zahraničí. Organizovala veľké hudobno-slovné podujatia, kde mal hlavné slovo folklór. Skupiny prichádzali z celého Slovenska bez nároku na honorár – z lásky k nej a jej zapálenia pre krásu.

Zomrela 27. augusta v Bratislave.

2.  Zora Breierová
1995 – 2011: Zora Breierová (*13. júla 1924 v Nitre)

Narodila sa 13. júla 1924 v Nitre. Gymnázium a Vysokú školu obchodnú vyštudovala v Bratislave. Pracovala v odbore vodného hospodárstva na Ministerstve lesného a vodného hospodárstva SR. Vo svojej rodine je už treťou generáciou Živeniarok. Jej stará mama Elena Sláviková bola v roku 1920, spolu s Teréziou Vansovou, zakladateľkou miestneho odboru Živeny v Banskej Bystrici. Jej mama, Viera Štefániková, bola v roku 1928 jednou zo zakladateliek  miestneho odboru Živeny v Nitre. Samotná Zora Breierová stála v roku 1989 spolu s Hanou Zelinovou, Ľubou Pavlovičovou-Bakovou a Jelou Krčméry-Vrteľovou pri znovuobnovení činnosti Živeny. Od roku 1993 doteraz (po odchode Hany Zelinovej) je predsedníčkou ústredia Živeny a od roku 1995 do januára 2011 aj predsedníčkou Miestneho odboru Živeny v Bratislave. Počas jej pôsobenia ako predsedníčky ústredia Živeny sa podarilo okrem získania uznania a vážnosti pre spolok získať späť aj budovu v Martine, zorganizovať množstvo celoslovenských podujatí, ktoré sa stali tradíciou. Miestny odbor v Bratislave pod jej vedením upevňoval svoje dôstojné postavenie v spoločnosti, čo pomohlo získať viacero dotácií na organizáciu viacerých podujatí.


2011 – doteraz: Alena Bučeková (* 8. apríla 1954 v Bratislave)

Narodila sa 8. apríla 1954 v Bratislave. Je absolventkou Filozofickej fakulty Univerzity Komenského a City University Bratislava. Pôvodným povolaním bola vysokoškolskou učiteľkou na Univerzite Komenského v Bratislave. Ako novinárka pracovala vo viacerých denníkoch a týždenníkoch, v Rádiožurnále Slovenského rozhlasu a v Hasičskom a záchranárskom zbore. Momentálne sa venuje práci vo svojej mediálnej agentúre. V Živene je od roku 1989, 10 rokov bola aj členkou výboru. Jej úlohou bola propagácia znovu obnovenej Živeny, do ktorej ju pozvala manželova teta Ľuba Pavlovičová – Baková. Boli si veľmi blízke, pretože mali spoločnú lásku vo folklóre, v budovaní národného povedomia a k Živene. V obnovej Živene sa od začiatku podieľala na organizácii tlačových besied a podujatí (spoluorganizácia, medializácia, scenár a moderovanie pravidelných aj slávnostných podujatí, celoslovenskej prehliadky v prednese prózy a poézie slovenskými spisovateľkami – „Šoltésovej Martin“ a iných programov). V januári 2011 si ju členky Miestneho odboru v Bratislave zvolili za svoju predsedníčku. Je zodpovedná za program, vypracovávanie projektov a získavanie peňazí na činnosť, za propagáciu Živeny, Miestneho odboru v Bratislave.